Before we begin: take a look at the processing of your personal data

If you visit a site that records cookies, a small text file will be created on your computer and stored in your browser. The next time you visit the same page, it will help you connect to the web faster. Our website will offer you relevant information and make it easier for you to work.

We mainly use cookies for anonymous traffic analysis and to improve our website. If you set your browser to block cookies, it is possible that the website will slow down and some parts of the website may not work completely correctly.

Skip to sitemap

Only in Slovak - BUTVIN,P.: Lekársky alebo znalecký posudok ?

14/02/2019

Only in Slovak

 

Lekársky alebo znalecký posudok?

 

            Zdravie je pre každého z nás pravdepodobne jednou z najvyšších hodnôt. Stačí aj malá nepozornosť, ktorá môže mať negatívne následky na naše zdravie, čo môže byť spojené neraz s pobytom v nemocnici. Občiansky zákonník a ďalšia naň nadväzujúca právna úprava, predovšetkým zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) upravuje podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody na zdraví. Hoci v konaní medzi poškodeným a poskytovateľom náhrady je možné s vysokou pravdepodobnosťou očakávať spor pri stanovení jednotlivých položiek poškodenia zdravia a výšky bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“), v praxi sa autor tohto príspevku dokonca stretol už aj so situáciou, keď nastal spor o to, či je vôbec poškodený oprávnený za účelom preukázania výšky svojho nároku predložiť aj znalecký posudok, namiesto (prvotného) doloženia lekárskeho posudku vypracovaným jeho ošetrujúcim lekárom.

             Opozitná strana argumentuje tým, že zákon č. 437/2004 v § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 hovorí o tom, že náhrada za bolesť a SSU sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, pričom až keď vzniknú dôvodné pochybnosti o výške bodového ohodnotenia v lekárskom posudku, môžu oprávnené osoby podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Je teda správne rozhodujúce právne normy interpretovať iba tak, že poškodený je povinný predložiť poskytovateľovi peňažného plnenia najprv len lekársky posudok? Postupuje poskytovateľ náhrad lege artis, ak požaduje pred predložením znaleckého posudku od poškodeného najskôr lekársky posudok? Takúto striktnú požiadavku poskytovateľa považujeme za neakceptovateľnú, ktorá podľa autora tohto príspevku nemá oporu v hmotnoprávnej úprave.

             Autor zastáva názor, že aj keď v § 4  ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. nie je výslovne uvedené, že náhrada za bolestné a SSU sa poskytuje (aj) na základe znaleckého posudku, v prípade nejasnosti a nezrozumiteľnosti právnej normy (napr. ak pripúšťa viaceré interpretácie), nie je možné odmietnuť náhradu na základe predloženého znaleckého posudku. Dané tvrdenie verifikuje taktiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2010, sp. zn. 8Sžp/1/2010, podľa ktorého „(...) nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.“

  Uplatnením nároku na náhradu škody na zdraví výlučne zo znaleckého posudku poškodený neporuší žiadne ustanovenie zákona č. 437/2004 Z.z., pričom jeho postup je súladný s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. V zmysle ustálenej právnej doktríny nie je možné vychádzať z doslovného znenia zákona, ale naopak je nevyhnutné sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho  vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov materiálneho právneho štátu. Uvedené osvedčuje tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2011, sp. zn. 5Cdo/212/2010, podľa ktorého: „Ústavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nie je preto možné tolerovať orgánom verejnej moci (...) pri interpretácii zákonných ustanovení, prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti.“Prílišný formalizmus pri výklade a aplikácií právnych noriem vedie podľa názoru autora k nespravodlivému záveru a následnému porušeniu základných práv poškodeného.

             S údajnou povinnosťou poškodeného predložiť výlučne lekársky posudok sa autor nemôže stotožniť aj z toho dôvodu, že v prípade, ak by ošetrujúci lekár bezdôvodne odmietol vypracovať lekársky posudok, poškodený by si nemohol uplatniť svoj nárok voči poskytovateľovi náhrady. Poškodený totiž nemá žiadnu možnosť ako „prinútiť“ ošetrujúceho lekára, aby mu vypracoval lekársky posudok. Keďže vzniknutá situácia by nevytvárala priestor pre iné legálne riešenie, bol by poškodený, vzhľadom na pasívne správanie ošetrujúceho lekára napokon, za účelom riadneho a včasného uplatnenia nároku, nútený požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Obiter dictum, aj poškodený je oprávnený v pochybnostiach o správnosti lekárskeho posudku požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Hoci autor tohto príspevku žiadnym spôsobom nespochybňuje odbornosť ošetrujúcich lekárov, domnieva sa, že znalecký posudok má oproti lekárskemu posudku dokonca vyššiu výpovednú hodnotu, nakoľko znalec musí spĺňať nielen kvalifikačné predpoklady pre zápis do zoznamu znalcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR, ale zároveň preberá voči žiadateľovi (poškodenému) zodpovednosť za závery vypracovaného znaleckého posudku. Síce ošetrujúci lekár pozná najlepšie zdravotný stav svojho pacienta (poškodeného), štandardne aj pri znaleckom skúmaní je poškodený, po preštudovaní kompletnej zdravotnej dokumentácie, podrobený osobnému vyšetreniu znalcom. Navyše, aj poškodeným predložený znalecký posudok môže byť následne podrobený ďalšiemu medicínskemu prieskumu, či sú jeho závery správne a či posudok neobsahuje zjavné rozpory. 

             Z uvedeného dôvodu nepovažujem za racionálne, pokiaľ sa poskytovateľ náhrady odmietne zaoberať uplatneným nárokom z dôvodu absencie lekárskeho posudku, hoci disponuje ďalším relevantným podkladom, a to znaleckým posudkom. Nič nebráni tomu, aby si vyhodnotil závery znaleckého posudku a rozhodol o ďalšom postupe. 


Back to News