Only in Slovak - ČÍK, T.:Legitimita reštriktívnych opatrení (množstevných obmedzení subdodávok) prijatých verejným obstarávateľom a ich vplyv na hospodársku súťaž

28/11/2019

Only in Slovak

Legitimita reštriktívnych opatrení (množstevných obmedzení subdodávok) prijatých verejným obstarávateľom a ich vplyv na hospodársku súťaž (autor: Mgr. Tomáš Čík, advokátsky koncipient)

Do pozornosti našich recipientov dávame z pohľadu podnikateľského prostrediamimoriadne zaujímavú aktualitu. In concretoide o posúdenie zákonnosti verejným obstarávateľom prijatých opatrení na množstevné obmedzenie subdodávok presahujúcich určitý pevný percentuálny podiel na dotknutom verejnom obstarávaní. V tomto kontexte prikladáme v príloherecentný rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 26.9.2019, sp. zn. C-63/18 v právnej veci VitaliSpA c/a Autostrade per l´ItaliaSpA(ďalej len „rozsudok“), v ktorom Súdny dvor EÚ podal záväzný výklad (pre danú vec kardinálneho) čl. 49 a 56 ZFEÚ, ako i čl. 71 Smernice č. 2014/24/EÚ zo dňa 26.2.2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, zmenená delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/2170 zo dňa 24.11.2015 (ďalej len „smernica o verejnom obstarávaní“).

V nasledujúcej časti poukazujeme na meritum vyššie identifikovaného sporu. Autostrade per l’Italia oznámením o vyhlásení verejného obstarávania uverejneným v auguste 2016 vyhlásila užšiu súťaž na účely zadania zákazky na uskutočnenie stavebných prác týkajúcich sa rozšírenia piateho jazdného pruhu talianskej diaľnice A8 od mýtnej stanice Miláno Sever (Taliansko) po križovatku Lainate (Taliansko) za základnú sumu 85 211 216,84 eura bez DPH.VitaliSpA bola vylúčená z verejného obstarávania z dôvodu, že horná hranica 30 % stanovená v súvislosti so subdodávkami v článku 105 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 50/2016 bola prekročená. Percentuálne obmedzenie hornej hranice subdodávky vo vzťahu k celkovej sume zákazky odôvodnila Autostrade per l´Italia ako nevyhnutné opatrenie v boji proti fenoménu infiltrácie organizovaného zločinu do odvetvia verejného obstarávania, v dôsledku čoho sleduje dané obmedzenie legitímny cieľ. Následne sa VitaliSpA žalobou podanou na vnútroštátnom súde domáhala najmä jej opätovného zaradenia do verejného obstarávania.

Vnútroštátny súd čiastočným rozsudkom zo dňa 5. januára 2018 odmietol všetky žalobné dôvody uvedené spoločnosťou VitaliSpA na podporu jej žaloby s výnimkou dôvodu založeného na nesúlade hranice 30 % v oblasti subdodávok stanovenej v talianskom práve s právom Únie. Taliansky súd mal totiž pochybnosti o zlučiteľnosti takéhoto kvantitatívneho obmedzenia s článkami 49 a 56 ZFEÚ, s článkom 71 smernice o verejnom obstarávaní, ako aj so zásadou proporcionality. Na podporu svojej argumentácie poukázal vnútroštátny súd tiež na skutočnosť, že smernica o verejnom obstarávaní nestanovuje žiadne množstevné obmedzenie subdodávok. Podľa talianskeho súdu fakt, že pre subdodávky sa stanovila všeobecná 30 % horná hranica vo vzťahu k celkovej sume zákazky, môže pre podniky (najmä pre malé a stredné) sťažiť prístup k verejným obstarávaniam, čím v konečnom dôsledku zabráni realizácii slobody usadiť sa a zamedzí tiež slobodnému poskytovaniu služieb. Toto obmedzenie je stanovené abstraktne určitým percentuálnym podielom zo zákazky, a to bez ohľadu na možnosť overenia spôsobilosti prípadných subdodávateľov a bez akejkoľvek zmienky o podstatnej povahe úloh, ktoré by boli dotknuté. Za vyššie prezentovaných okolností sa TribunaleAmministrativoRegionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Lombardsko, Taliansko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku či dotknuté kvantitatívne obmedzenia subdodávok neodporujú relevantným ustanoveniam práva Únie.

K nastolenej problematike osobitne poukazujeme na kľúčové body predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ:

Podľa bodu 27 rozsudku „Podľa ustálenej judikatúry, a ako vyplýva z odôvodnenia 78 smernice 2014/24, je totiž v záujme Únie, aby v oblasti verejného obstarávania bola zabezpečená čo najväčšia hospodárska súťaž. Použitie subdodávateľov, ktorí môžu podporiť účasť malých a stredných podnikov na trhu verejného obstarávania, prispieva k splneniu tohto cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2017, Borta, C‑298/15, EU:C:2017:266, bod 48 a citovanú judikatúru).“

Podľa bodu 39 rozsudku„V tejto súvislosti treba pripomenúť, že verejní obstarávatelia sú v celom konaní povinní dodržiavať zásady verejného obstarávania stanovené v článku 18 smernice 2014/24, medzi ktoré patria najmä zásady rovnosti zaobchádzania, transparentnosti a proporcionality (rozsudok z 20. septembra 2018, Montte, C‑546/16, EU:C:2018:752, bod 38).“

Podľa bodu 40 rozsudku „Konkrétne, ako bolo pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku, vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, všeobecne a abstraktne zakazuje využitie subdodávky, ktorá presahuje pevný percentuálny podiel na dotknutom verejnom obstarávaní, takže tento zákaz sa uplatňuje bez ohľadu na hospodársky sektor, ktorého sa týka predmetná zákazka, povahu prác alebo totožnosť subdodávateľov. Okrem toho takýto všeobecný zákaz nenecháva priestor na posúdenie zo strany verejného obstarávateľa v každom jednotlivom prípade (pozri analogicky rozsudok z 5. apríla 2017, Borta, C‑298/15, EU:C:2017:266, body 54 a 55).“

Podľa bodu 41 rozsudku„Z toho vyplýva, že v rámci takej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, musí byť v prípade všetkých zákaziek podstatná časť dotknutých prác, dodávok alebo služieb uskutočnená samotným uchádzačom, pod hrozbou automatického vylúčenia z postupu verejného obstarávania, to aj v prípade, ak by obstarávateľ mohol overiť totožnosť dotknutých subdodávateľov a po overení by dospel k záveru, že takýto zákaz nie je nevyhnutný na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti v rámci predmetnej zákazky.“

S prihliadnutím na vyššie prezentované dôvody akcentoval Súdny dvor EÚ v enunciáte predmetného rozsudku nasledovný záver:„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, zmenená delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/2170 z 24. novembra 2015, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej podiel na zákazke, ktorý možno zadať ako subdodávku tretím osobám, nesmie prekročiť 30 %.“

Z citovaného rozsudku možno abstrahovať, že cieľom supranacionálnej právnej úpravy je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany hospodárskej súťaže (vrátane osobitnej ochrany malých a stredných podnikov). Zároveň podotýkame, že čl. 49 a 56 ZFEÚ, ako i čl. 71 smernice o verejnom obstarávaní bránia členským štátom aplikovať v procese verejného obstarávania akékoľvek reštriktívne opatrenia, ktoré by nad rámec cieľa sledovaného zákonodarcom nedôvodne (resp. neproporcionálne) limitovali hospodársku súťaž vrátane zásady slobodného usadzovania a slobodného poskytovania služieb.

Kompletné znenie rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 26.9.2019, sp. zn. C-63/18 v právnej veci VitaliSpA c/a Autostrade per l´ItaliaSpA nájdete na n.u. odkaze.

http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=218281&pageIndex=0&doclang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=4206415