Only in Slovak -
ČÍK, T.: "Neprijateľným zmluvným podmienkam bánk v zmluvách o spotrebiteľskom úvere odzvonilo"
24/09/2019
Only in Slovak
Do pozornosti našich recipientov dávame, z pohľadu spotrebiteľského prostredia, mimoriadne zaujímavú aktualitu. In concreto ide o nárok spotrebiteľov na vrátenie časti predčasne splateného spotrebiteľského úveru. V tomto kontexte prikladáme v prílohe recentný rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 11.9.2019, sp. zn. C-383/18 v právnej veci Lexitor sp. z o. o. c/a SKOK, Santander Consumer Bank S.A. a mBank S.A (ďalej len „rozsudok“), v ktorom Súdny dvor EÚ podal záväzný výklad (pre danú vec kardinálneho) čl. 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008 p zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“).
Osobitne poukazujeme na kľúčové body predmetného rozsudku:
Podľa bodu 6 rozsudku „Článok 16 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že spotrebiteľ má právo kedykoľvek úplne alebo čiastočne splniť svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere. V takých prípadoch má právo na zníženie celkových nákladov spojených s úverom, pričom takéto zníženie tvoria úroky a náklady v rámci zvyšnej dĺžky trvania zmluvy.“
Podľa bodu 7 rozsudku „Článok 22 tej istej smernice zakazuje členským štátom zachovať a zaviesť do svojho vnútroštátneho práva ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. (...) Členské štáty ďalej zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice, nedali obísť osobitnou formuláciou zmlúv, a najmä tým, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o úvere, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa jej uplatňovaniu.“
Z citovaného rozsudku možno abstrahovať, že cieľom supranacionálnej právnej úpravy (t.j. čl. 16 ods. 1 smernice) je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov spočívajúci najmä v ich oprávnení uhradiť spotrebiteľský úver pred dohodnutou dobou splatnosti a súčasne im pre tento prípad garantovať právo na „zníženie celkových nákladov spojených s úverom“, pod ktoré možno subsumovať všetky náklady idúce na ťarchu spotrebiteľov (vrátane úrokov a nákladov v rámci zostávajúcej dĺžky trvania zmluvy). Zároveň podotýkame, že čl. 22 ods. 3 predmetnej smernice ukladá členským štátom imperatív zabezpečiť rešpektovanie práv spotrebiteľov, t.j., aby sa účel proklamovaný európskym normotvorcom nemohol poprieť a vylúčiť osobitnou formuláciou zmlúv zo strany bankových subjektov.
Záverom dávame do pozornosti, že Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o. je pripravená poskytnúť potenciálnym klientom v tejto súvislosti kvalifikované právne poradenstvo.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 11.9.2019
Back to News