Only in Slovak - LOMAKA,I.: Ochrana práv k počítačovému programu

18/02/2020

Only in Slovak

Dňa 18.12.2019 vydal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) rozsudok, sp. zn. C-666/18, vo veci IT Development SAS (ďalej len „ITD“) c/a Free Mobile SAS (ďalej len „FM“). Meritom sporu dvoch spoločnosti bolo používanie autorského diela, keďže spoločnosť ITD udelila firme FM licenciu na využívanie počítačového programu. Podľa ITD však spoločnosť FM používala počítačový program v rozpore s udelenou licenciou a urobila na ňom podstatné zmeny, na ktoré nemala oprávnenie. ITD podala na prvoinštantčný francúzsky súd návrh týkajúci sa zneužitia autorského práva.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že francúzsky procesný systém sa spravuje zásadou zákazu kumulácie režimov zodpovednosti, to znamená, že ak je subjekt zodpovedný podľa zmluvného režimu zodpovednosti, nemôže byť začaté konanie z režimu mimozmluvnej zodpovednosti. V zmysle tejto zásady postupoval aj francúzsky prvoinštančný súd, ktorý konštatoval neprípustnosť nárokov ITD z dôvodu, že iniciovala konanie na podklade mimozmluvnej zodpovednosti – ochrana duševného vlastníctva. Návrh však mal byť podaný v súvislosti so zmluvnou zodpovednosťou, keďže boli porušené práva vyhradené licenčnou zmluvou. Voči rozsudku podala spoločnosť ITD odvolanie, následkom čoho odvolací súd prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku. Podstatou otázky bolo, či v prípade, ak subjekt porušuje dodržiavanie licenčnej zmluvy na počítačový program, porušil práva vlastníka autorského práva (v zmysle sekundárneho práva Európskej únie – mimozmluvná zodpovednosť) alebo sa takéto konanie môže riadiť odlišným právnym režimom (zmluvná zodpovednosť).

Súdny dvor EÚ považuje porušenie ustanovení licenčnej zmluvy na počítačový program za pojem, ktorý sa subsumuje pod porušenie práv duševného vlastníctva podľa sekundárneho práva Európskej únie. V rozsudku uviedol, že je na členskom štáte, aby stanovil konkrétne opatrenia ochrany práv počítačových programov. Takéto opatrenia však nemôžu vytvoriť prekážku domáhania sa práva k duševnému vlastníctvu, ak je takáto ochrana ustanovená sekundárnym právom Európskej únie (v tomto prípade smernicami č. 2004/48 a 2009/24). Preto Súdny dvor EÚ vyslovil právnu vetu, aby vnútroštátne súdy využívali výklad svojho práva v čo najširšej miere (extenzívny výklad), ktorým by sa zabezpečila účinnosť práva Európskej únie. Vzhľadom na právnu argumentačnú líniu Súdny dvor EÚ zodpovedal na predostretú otázku spôsobom, že porušenie licenčnej zmluvy na počítačový program spadá pod pojem porušenie práv duševného vlastníctva, v dôsledku čoho nositeľ práv musí mať možnosť využiť záruky stanovené  právom Európskej únie bez ohľadu na režim zodpovednosti upravený vnútroštátnym právom. 

Plné znenie rozhodnutia nájdete na nasledujúcom odkaze:

http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=177445A69C09824AF8B68AD9A607254B?text=&docid=221511&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1652742