17. 10. 2024
Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) vydal dňa 4.10.2024, rozsudok pod spisovou značkou C-475/23, vo veci návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podaným Odvolacím súdom v Bukurešti, pričom základ tohto konania pramení v spore súkromnej spoločnosti Voestalpine Giesserei Linz GmbH. (ďalej len „VGL“) voči Župnej správe verejných financií Kluž a Regionálnemu generálnemu riaditeľstvu verejných financií Kluž-Napoka (ďalej len „finančná správa“). Prejudiciálne otázky položené SDEÚ spočívali vo výklade článku 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej aktom o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky a o úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „smernica“).
Prejudiciálne otázky vychádzali zo skutkového stavu predmetného prípadu. Jednalo sa o rakúsku spoločnosť VGL, ktorá na výrobu rôznych lisovaných dielov uzavrela rámcovú zmluvu so spoločnosťou Austrex so sídlom v Rakúsku. Táto spoločnosť využívala služby subdodávateľa, a to spoločnosti GEP. Spoločnosť VGL poskytovala v Rumunsku Austrexu budovu na užívanie bezodplatne, pričom túto právo na užívanie sa vzťahovalo aj na spoločnosť GEP. Zároveň pre spoločnosť GEP, ktorá fakticky vykonávala spracovanie predmetných lisových dielov, VGL poskytovala bezodplatne žeriav s tvrdením, že žeriav bol bezodplatne poskytnutý pre účely výkonu jej podnikateľskej činnosti. Dôvodom sporu bolo odmietnutie práva na odpočítanie DPH spoločnosti VGL za predmetný žeriav (teda DPH zaplatenej na vstupe), pretože finančná správa v Rumunsku nepovažovala z dôvodu jeho bezodplatného poskytnutia tento žeriav za nadobudnutý na účely zdaniteľných plnení VGL na výstupe. Zároveň finančná správa namietala vedenie účtovníctva spoločnosti VGL kvôli absentujúcemu vypracovaniu všeobecnej súvahy to znamená, že neviedla samostatné účtovníctvo pre svoju stálu prevádzkareň v Rumunsku, a teda bola podľa tvrdení finančnej správy znemožnená efektívna kontrola tvrdených zdaniteľných plnení VGL.
Na tomto skutkovom základe boli SDEÚ položené nasledovné prejudiciálne otázky: (i) Bránia ustanovenia [smernice 2006/112], ktorá sa týka práva na odpočítanie DPH, vnútroštátnej praxi, na základe ktorej sa v prípade, že spoločnosť nadobudne majetok, ktorý následne poskytne bezplatne k dispozícii subdodávateľovi na účely vykonávania činnosti v prospech prvej uvedenej spoločnosti, sa tejto spoločnosti neprizná právo na odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutého majetku, pretože toto nadobudnutie sa nepovažuje za uskutočnené na účely zdaniteľných plnení dotknutej spoločnosti, ale na účely zdaniteľných plnení subdodávateľa?“, (ii) Bránia ustanovenia smernice Rady 2006/112, ktorá sa týka práva na odpočítanie DPH, vnútroštátnej praxi, na základe ktorej sa právo na odpočítanie dane neprizná zdaniteľnej osobe, pretože neviedla samostatné účtovníctvo pre stálu prevádzkareň v Rumunsku, pričom daňové orgány z tohto dôvodu nemôžu overiť príslušné mzdové náklady vynaložené za lisované diely vo vlastníctve [tejto zdaniteľnej osoby], ani celkovú spracovateľskú činnosť vykonávanú na území Rumunska?“.
V súvislosti s prvou položenou otázkou poukazujeme na najdôležitejšie body rozsudku:
Podľa bodu 23 „Na zodpovedanie otázky, či za okolností, o aké ide vo veci samej, má VGL právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za nadobudnutie žeriavu, ktorý bezodplatne poskytla svojmu zmluvnému partnerovi, spoločnosti Austrex, a jeho subdodávateľovi, spoločnosti GEP, treba určiť, či existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi nadobudnutím tohto tovaru na jednej strane a jednou alebo viacerými zdaniteľnými plneniami, ktoré VGL uskutočnila na výstupe, na druhej strane, alebo v opačnom prípade celkovou podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti.“
Podľa bodu 24 „Z okolností veci samej opísaných v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že bez žeriavu nadobudnutého spoločnosťou VGL by spracovanie lisovaných dielov, ktorých hmotnosť presahuje 10 ton, nebola možná, v dôsledku čoho jeho nadobudnutie bolo nevyhnutné na uskutočnenie tohto spracovania, a v dôsledku toho by VGL bez tohto nadobudnutia nemohla vykonávať svoju podnikateľskú činnosť spočívajúcu v predaji lisovaných dielov (pozri analogicky rozsudok zo14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16, EU:C:2017:683, bod 33).“
Z predmetnej argumentácie súdu k prvej prejudiciálnej otázke konštatujeme, že SDEÚ posudzoval či predmetný žeriav (ako DPH zaplatenej na vstupe) mal priamu a bezprostrednú súvislosť s plnením (plneniami) na výstupe spoločnosti, prípadne či takýto žeriav je súčasťou všeobecných nákladov VGL a je podstatným prvkom tvoriacim cenu tovarov (lisovaných dielov), ktoré poskytuje. SDEÚ sa priklonil k argumentácii VGL a stanovil v zmysle bodu 24, že takýto žeriav bol podstatnou súčasťou podnikateľskej činnosti VGL. Skutočnosť, že iný zmluvný partneri resp. ich subdodávatelia majú prospech z predmetného žeriavu, nedáva finančnej správe právo odmietnuť VGL priznanie práva na odpočítanie DPH, pričom ustálil, že posúdenie skutkového stavu a skúmanie, či takéto plnenie na vstupe je podstatným prvkom ceny zdaniteľného plnenia prislúcha vnútroštátnym súdom jednotlivých členských štátov Európskej únie.
Z vyššie uvedenej argumentácie je potrebné článok 168 písm. a) smernice vykladať v tom svetle, že „bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že zdaniteľná osoba nadobudne tovar, ktorý následne bezodplatne poskytne subdodávateľovi, aby tento subdodávateľ vykonal práce v prospech tejto zdaniteľnej osoby, sa tejto zdaniteľnej osobe odmietne odpočítanie dane z pridanej hodnoty spojenej s nadobudnutím tohto tovaru, pokiaľ toto poskytnutie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na to, aby sa uvedenej zdaniteľnej osobe umožnilo uskutočniť jedno alebo viacero zdaniteľných plnení na výstupe, alebo v opačnom prípade vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, a náklady na nadobudnutie uvedeného tovaru sú súčasťou prvkov tvoriacich buď cenu plnení uskutočnených tou istou zdaniteľnou osobou, alebo cenu tovarov alebo služieb, ktoré dodáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“ Ľudovejšie povedané, ak VGL nadobudla žeriav, ktorý bezodplatne poskytla spoločnosti GEP, aby táto vykonala práce v jej prospech, tak nie je možné odmietnuť právo VGL na odpočítanie DPH za predmetný žeriav (DPH zaplatená na vstupe), ak poskytnutie takéhoto tovaru nepresiahlo rámec toho čo bolo pre VGL nevyhnutné na výrobu predmetných lisovaných dielov (zdaniteľné plnenia na výstupe), prípadne aby sa VGL umožnilo vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, pričom náklady na predmetný žeriav sú súčasťou prvkov tvoriacich cenu lisovaných dielov, ktoré VGL dodáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
V súvislosti s druhou prejudiciálnou otázkou SDEÚ zopakoval svoju staršiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že záver finančnej správy o nevedení samostatného účtovníctva stálej prevádzkarne v inom členskom štáte spoločnosti VGL, pri výkone daňovej kontroly nestačí na zamietnutie práva na odpočítanie DPH. Daňový orgán musí skúmať a zhodnotiť, či mohol vykonať kontrolu a overiť splnenie hmotnoprávnych požiadaviek na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. SDEÚ priamo stanovil, že sankcia vo forme odmietnutia predmetného práva za nedodržanie formálnych požiadaviek na jeho uplatnenie (teda napríklad aj účtovných povinností) je neproporcionálna a nesprávna.
Záverom dávame do pozornosti, že Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o. je pripravená poskytnúť potenciálnym klientom v tejto súvislosti kvalifikované právne poradenstvo.
Celé znenie predmetného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie je dostupné na:
https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=290707&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=783045