Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne.

Prejsť na navigáciu

Petržalka.sk: Dlhy poručiteľa a zodpovednosť dedičov

9. 7. 2021

Rada právnika: Dlhy poručiteľa a zodpovednosť dedičov

S momentom smrti poručiteľa sa spája nielen prechod majetku na dedičov, ale i prechod dlhov. Prejednanie dedičstva vyvoláva u dedičov viacero otázok. Čo ak sa počas dedičského konania zistí, že dlhy prevyšujú majetok? Čo ak sa to zistí až po skončení dedičského konania? Článok do novín Naša Petržalka spracoval Mgr. Martin Bratko spolu s JUDr. Jakubom Mandelíkom.

Na ilustráciu poslúži modelová situácia, keď zomrie jeden z manželov. Skôr ako sa pristúpi k zisťovaniu hodnoty dedičstva, je potrebné najprv vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (označované tiež skratkou BSM). To, čo v rámci vyporiadania BSM pripadne pozostalému manželovi, už do masy dedičstva nepatrí. Uvedené má význam najmä v prípade, ak okrem pozostalého manžela dedia aj deti, resp. potomkovia. Inštitút vyporiadania BSM má svoje pravidlá, pre našich čitateľov však postačuje, aby naň pri prejednaní dedičstva pamätali. Ďalšie závery sú aplikovateľné všeobecne, bez ohľadu na konkrétnosti.

Každý dedič by sa mal zaujímať o prípadné poručiteľove dlhy a na základe ich výšky by mal následne zvažovať ďalší postup. Do úvahy prichádza výzva veriteľov na prihlásenie pohľadávok do dedičstva. Súdom ustanovený notár nevyzýva veriteľov automaticky, ale len na návrh dedičov. V záujme právnej istoty odporúčame dedičom takýto návrh podať, aby ich v budúcnosti neprekvapila pohľadávka veriteľa, o ktorej nemajú odkiaľ vedieť a ktorá v čase smrti poručiteľa ani nemusí byť splatná, napríklad vysoké nedoplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti. Notár zverejní výzvu veriteľom, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Toto uznesenie zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke súdu a webovom sídle Notárskej komory SR.

Uvedeným postupom sa dáva veriteľom možnosť, aby boli ich pohľadávky riešené ešte počas dedičského konania. Ak však veriteľ na výzvu nezareaguje, nemá to za následok akési „prepadnutie“ jeho pohľadávky, a túto v zásade môže uplatniť voči dedičom aj kedykoľvek neskôr. Výzva veriteľom preto neslúži ako pomyselná „hrubá čiara“ za poručiteľovými dlhmi (teraz už dlhmi dedičov). Na druhej strane však platí, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa iba do výšky nadobudnutého dedičstva, preto i v prípade dodatočného uplatnenia pohľadávok nie je možné úspešne žiadať viac, než dedič dostal.

Po prihlásení pohľadávok veriteľov môže notár zistiť, že dedičstvo je predlžené (pasíva prevyšujú aktíva). V takom prípade prichádzajú do úvahy tri možnosti. Ak bol návrh na výzvu veriteľom vznesený v lehote na odmietnutie dedičstva, môže dedič odmietnuť predlžené dedičstvo. Odmietnuť môže len celé dedičstvo, nemôže selektovať. Ak tak neučiní, prichádza do úvahy dohoda dedičov s veriteľmi o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov, pričom ak je viacero veriteľov, musí obsahovať presné určenie, čo má ten-ktorý veriteľ z dedičstva dostať. Dohodu schvaľuje notár. Ak k dohode nedôjde alebo ju notár neschváli, pristúpi k likvidácii dedičstva. V prípade dohody i v prípade likvidácie sa „oneskorení“ veritelia už nemajú z čoho uspokojiť, ani nebudú mať možnosť uplatniť nároky u dedičov, keďže tí zodpovedajú len do výšky nadobudnutého dedičstva, ktoré sa celé prenechalo veriteľom.

Môže nastať aj situácia, že sa dedičské konanie právoplatne skončí, nadobudnutie dedičstva je rozhodnutím potvrdené, a až následne sa objaví veriteľ, ktorý bude od dedičov požadovať splnenie dlhu. Môže tak urobiť, no dedičia sú povinní plniť len do výšky toho, čo im z dedičstva pripadlo. Nestane sa preto, že by sa dedič prijatím dedičstva dostal „do mínusu“. Problém však môže nastať, ak zdedené peniaze minul. Majetok nadobudnutý dedením sa totiž „zmieša“ s majetkom dediča. Veriteľ sa preto nemusí obmedziť na konkrétne hodnoty nadobudnuté dedením, ale môže sa uspokojiť z iného majetku dediča. Ak teda dedič zdedí napr. 10 000 € a tieto minie, a následne ho úspešne žaluje veriteľ (dedič prehrá súd), exekúcia môže byť vedená na jeho ostatný majetok.

Článok je dostupný aj v PDF súbore na strane číslo 7 - Petržalka.sk: Dlhy poručiteľa a zodpovednosť dedičov


späť na Aktuality